Syndróm bieleho laboratórneho plášťa je druhom psychologickej poruchy, pri ktorej osoba má v čase lekárskeho vymenovania zvýšenie krvného tlaku, ale ich tlak je normálny v iných situáciách. Okrem zvýšeného krvného tlaku sa môžu objaviť ďalšie príznaky súvisiace s úzkosťou, ako sú trasenie, zvýšená srdcová frekvencia a svalové napätie.
Symptómy tohto syndrómu sa môžu vyskytnúť tak v detstve, ako aj v dospelosti a liečba sa uskutočňuje s cieľom zvládnuť príznaky úzkosti a následne zabrániť vzniku zvýšeného krvného tlaku.
Hlavné príznaky a spôsoby ich identifikácie
Syndróm bielych laboratórnych plášťov je charakterizovaný najmä zvýšeným krvným tlakom v čase konzultácie s lekárom. Okrem toho môžu byť v čase konzultácie zaznamenané aj iné príznaky, ako sú napríklad tras, studený pot, zvýšená srdcová frekvencia, zvracanie a svalové napätie.
Na potvrdenie syndrómu bielych lalokov musí mať človek počas návštevy aspoň trikrát za sebou krvný tlak vyšší ako 140/90 mmHg a normálny krvný tlak meraný doma alebo na ambulancii. 24-hodinové ambulantné monitorovanie známe ako ABPM a monitorovanie krvného tlaku v domácnosti alebo HBPM sú dôležité tak, aby bol známy normálny tlak pacienta v rôznych prostrediach nemocnice, a tým pomohol pri diagnostike tohto syndrómu.
Hoci ABPM a HBPM sú dôležité v procese identifikácie syndrómu, diagnóza nemôže byť založená výlučne na týchto parametroch, pretože tlak sa môže zvýšiť v situáciách mimo kancelárie lekára, napríklad na pracovisku.
Možné príčiny syndrómu
Syndróm bielych laboratórnych plášťov je veľmi bežný v detstve, keď dieťa nechce ísť k lekárovi, ale môže sa to aj u dospelých. Príčiny syndrómu sú psychologické a zvyčajne súvisia so spojením lekárskeho obrazu s ihlami alebo asociáciou nemocničného prostredia so smrťou a chorobami. Týmto spôsobom osoba vytvára odpor voči nielen lekárovi, ale aj klinickému prostrediu.
Okrem toho môže byť syndróm získaný v priebehu celého života kvôli šíreniu správ o lekárskych chybách, kompresiách zanechaných v tele počas chirurgických zákrokov, ako aj oneskoreniu v starostlivosti a malom príjemnom prostredí.
Ako sa liečiť
Syndróm bielych laboratórnych plášťov možno liečiť podľa príčin syndrómu a zvyčajne je efektívne hovoriť s lekárom, aby sa získala dôvera lekára a čas konzultácie je najpriateľskejší. Niektorí ľudia s týmto syndrómom sa navyše nemusia akémukoľvek zdravotníckemu odborníkovi, ktorý používa zariadenia, ako sú stetoskopy alebo kabáty, aby sa napríklad lekári, zdravotné sestry a dokonca aj psychológovia mohli vyhnúť používaniu svojho zariadenia.
Môže byť tiež užitočné, ak je konzultácia vykonávaná v prostredí, ktoré nie je podobné nemocnici alebo kancelárii, pretože príznaky syndrómu bielej laboratórnej vrstvy môžu vzniknúť počas čakania na schôdzku.
Ak sú príznaky pretrvávajúce a dokonca sa vyskytnú pri rozmýšľaní o konzultácii, odporúča sa konzultovať s psychológiou, aby bolo možné zistiť dôvod, ktorý vedie k syndrómu, a tým zmierniť príznaky.
Je dôležité, aby úzkostné záchvaty boli kontrolované účinnými opatreniami, inak sa môže vyvinúť napríklad do paniky. Preto sa odporúča, aby sa každodenné aktivity pomáhali uvoľňovať a tak sa vyvarujte syndrómu bielej obruče, ako je pravidelná fyzická aktivita a vyvážená strava. Naučte sa, ako bojovať proti úzkosti.
